Rozhovor s Ninou Holou, tajomníčkou Slovenskej ligy v Amerike

Keď sme sa prvý raz stretli v r. 1969, bolo to vo vašom dome vo West Patersone, N. J. Pamätám sa, že vo vašom bazéne boli vari všetky deti z celého okolia a dvere vášho domu boli otvorené nielen pre amerických Slovákov, ale i pre návštevníkov a slovenských emigrantov, ktorých v tom čase bolo v Amerike nemálo.

Zažili sme v Amerike niekoľko vĺn prisťahovalectva. Roky 1968-1969 boli jednou z nich. Vtedajším slovenským imigrantom pomáhali všetci starousadlíci. Moji rodičia prišli do Ameriky koncom dvadsiatych rokov, manžel patrí k povojnovej emigrácii.

Slovenské vysťahovalectvo má však svoje začiatky v osemdesiatych rokoch 19. storočia. Priblížte nám, prosím, tieto začiatky a roky spojené so založením Slovenskej ligy v Amerike, ktorej ste dnes generálnou tajomníčkou.

Ťažké roky maďarizácie a tiež ťažké hospodárske pomery v posledných desaťročiach 19. storočia vyháňali desaťtisíce Slovákov z vlasti. V Amerike našli slobodu a možnosti uplatnenia národného prežitia o akých sa im doma ani nesnívalo. A tak ďaleko za morom stavali slovenské kostoly, školy, zakladali slovenské spolky, hrávali slovenské divadlá. V Amerike v tých časoch vychádzalo viac slovenských novín ako na Slovensku. Americkí Slováci pozorne sledovali pomery na Slovensku a informovali o tom svet. Pretrvávajúce neprávosti a krivdy, ktoré páchala na Slovensku vládna moc v prvých rokoch dvadsiateho storočia priviedli predstaviteľov slovenského života v Amerike k presvedčeniu, že je nevyhnutné spojiť sily slovenských spolkov pod jednu strešnú organizáciu. Tak vznikla v roku 1907 Slovenská liga v Amerike.

Na Slovensku sa obyčajne najviac vie o Pittsburskej dohode, ktorá bola dielom Slovenskej ligy v Amerike. Čo predchádzalo podpisu tejto dohody, o čom vlastne bola a aký bol jej osud?

Pittsburskej dohode predchádzala Clevelandská dohoda. Obe boli zmluvami medzi americkými Slovákmi a Čechmi o usporiadaní vzťahov medzi oboma národmi po prvej svetovej vojne. Pittsburskú dohodu podpísal na českej strane T. G. Masaryk, už ako prezident Č-SR, preto ju Slováci v Amerike, ale neskôr aj Slováci doma, považovali za akúsi Magnu chartu, dokument, ktorý treba naplniť skutkami. americkí Slováci však podporovali v časopch prvej svetovej vojny vznik spoločného štátu dvoch rovnoprávnych národov nielen verbálne, ale najmä materiálne. Milan. R. Štefánik bol tri razy rokovať s predstaviteľmi amerických Slovákov nielen o ich ideovej podpore Česko-Slovenska, ale najmä finančnej podpore. Americkí Slováci uskutočnili na tie časy ohromnú, milión dolárovú zbierku, ktorá slúžila na výzbroj a výstroj čs. légií. Pittsburská dohoda bola v dvadsiatych a tridsiatych rokoch predmetom viacerých sporov medzi autonomistami a čechoslovakistami. Život až dnes ukázal na ktorej strane bola pravda. Dnes je tento vzácny dokument uložený v archívoch SLvA. Na Slovensku existuje faximile identické s originálom.

Americkí Slováci sa nikdy netajili so svojou podporou silám, ktoré presadzovali slovenskú suverenitu. Dnes však podporujete integračné snahy slovenskej politiky. Ako využívate svoje kontakty, ako dnes lobbujete za slovenské záujmy?

Vo svete, nevynímajúc Európu, prebiehajú významné zmeny. Európska únia je jednou z nich. Preto vítame a podporujeme úsilie všetkých slovenských vlád po r. 1993 začleniť Slovenskú republiku medzi moderné európske štáty. rovnako podporujeme budúce členstvo Slovenskej republiky v NATO hlavne teraz, keď sa terorizmus rozlieza po celom svete. Nás, slovenských Američanov a našich potomkov, žijú v USA asi dva milióny. Je preto samozrejmé, že niektorí z nás sú i vo vysokej americkej politike a viacerí americkí politici udržiavajú živé kontakty s našimi organizáciami, veď na niektorých našich stretnutiach býva i niekoľkotisícová účasť. Na našom Festivale slovenského dedičstva v New Jersey, ktorého som predsedníčkou, sa nás stretáva okolo šesť tisíc. Americkým politikom záleží však na nás nielen ako na svojich voličoch, ale radi prídu medzi nás, lebo naše podujatia majú výbornú organizáciu a kvalitný program. Za všetkých amerických politikov, ktorí majú slovenské korene spomeniem napríklad Thomasa Ridgea, bývalého guvernéra štátu Pennsylvania, ktorého po teroristickom útoku na New York poveril prezident Busch funkciou ministra pre vnútornú bezpečnosť USA. Americkí politici, ktorí majú slovenský pôvod, sú pre Slovenskú republiku významnou silou a som rada, že s mnohými máme dobré kontakty bez ohľadu na to, či sú republikáni, alebo demokrati. aj americkí politici, ktorí nie sú slovenského pôvodu, majú dobrý pomer a rešpekt pre Slovákov v Amerike. Napríklad v našom štáte New Jersey na tradičnom, už 25. festivale slovenského dedičstva, guvernér James McGreevy nielen že vyhlásil 22. september 2002 za slovenský deň v celom štáte, ale vo svojom príhovore povedal na našu adresu: "Vy Slováci ste dobrí a pracovití ľudia, preto ste veľkým prínosom pre štát New Jersey a vôbec, pre celú Ameriku. Vyslovil tiež jednoznačnú podporu pre začlenenie Slovenskej republiky do NATO a EÚ.

Je o Vás známe, že robíte i tzv. tichú diplomaciu. Spolupracujete pri nej s ministerstvom zahraničných vecí?

Radi pomôžeme slovenským politikom i diplomatom v USA. Pri našich návštevách na Slovensku sa obyčajne stretneme napríklad s ministrom Kukanom a jeho manželkou, s ktorými nás spája dlhoročné priateľstvo ešte z čias jeho pôsobenie na čsl. veľvyslanectve v OSN. Ministerstvo zahraničných vecí SR má v USA svojich honorárnych konzulov, s ktorými sa dobre poznáme a podporujeme ich ciele. Slovenská liga v Amerike vznikla a dodnes je organizáciou zastrešujúcou všetky veľké slovenské fraternalistické kultúrne organizácie a spolky. Členská základňa týchto organizácií predstavuje približne štyristotisíc členov. Dôveru, ktorú máme medzi našimi členmi, i tu na Slovensku, chceme využiť na prospech občanov Slovenskej republiky, na prospech dobrých vzťahov medzi Slovákmi doma i v zahraničí.

V čom vidíte ešte možnosť zlepšenia spolupráce?

Veľa sa zlepšilo i napravilo, ale rada by som na jednom príklade ukázala, čo najviac trápi najstaršiu generáciu slovenských vysťahovalcov, teda tých, čo sa na Slovensku narodili, vysťahovali sa do USA a tam i žijú. Môj manžel sa narodil na Slovensku, ale ja som sa narodila slovenským rodičom v USA. Keďže sa obaja cítime Slovákmi, podstúpili sme zložité procedúry vybavovania dvojitého občianstva. Viem, že dnes už to nie je také zložité ako pred pár rokmi, ale slovenské úrady by mohli byť ešte ústretovejšie. Je smutné, že i teraz dvom významným Slovákom udelil prezident na návrh štátne vyznamenania ako cudzincom, namiesto toho, aby im ponúkli vrátenie občianstva a udelili vyznamenanie ako slovenským občanom. Čítala som, že nedávno zosnulá Koloman Sokol bol dosť nepraktický človek a vraj nemal v poriadku ani americké občianstvo. Je preto zarážajúce, že nikto z obdivovateľov jeho umenia neprišiel s návrhom vrátiť tomuto veľkému Slovákovi slovenské občianstvo. Na Slovensku je priveľa inštitúcií, ktoré vyhlasujú, ako im záleží na zahraničných Slovákoch. Dodnes však trvá stav, že keď sa niektorý zahraničný Slovák chce vrátiť späť na Slovensko a kúpiť si tu byt alebo dom, narazí na takmer neprekonateľnú byrokraciu, ktorá mu v tom zabráni. Aj tí, ktorí máme osvedčenie o slovenskom občianstve, musíme mať na Slovensku najprv trvalý pobyt, aby sme dostali občiansky preukaz a až potom by sme si mohli kúpiť nehnuteľnosť. Nuž ale ako môže zahraničný Slovák trvalo bývať na Slovensku, keď si ešte len chce kúpiť byt? A pritom investície takýchto budúcich vlastníkov by nejedna slovenská stavebná firma privítala a prispelo by to k oživeniu stavebníctva najmä na východnom Slovensku.