Tatranská žula na Dolnej zemi

O spolunažívaní pri príležitosti 280. výročia znovuzaloženia Sarvaša

Všetci, ktorí sa prihovorili počas osláv 280. výročia príchodu slovenských osídlencov na SARVAŠ, sa zhodli v tom, že v meste vládne príkladné spolužitie Maďarov a Slovákov. Jubileum, ktoré si Sarvašania pripomínajú vždy 23. júla, oslávili tohoto roku v predposledný júlový víkend. Podujatie svojou prítomnosťou poctili predstavitelia maďarskej a slovenskej vlády, samosprávnych zborov, občianskych organizácií, ale aj reprezentanti spriatelených miest a osád Sarvaša. Na oslavy zavítal aj čestný občan mesta, operný spevák JURAJ MELIŠ. Množstvo kultúrnych podujatí vyvrcholilo odhalením pomníka. Žulu venovali mestu Popradčania a vytesali ju LÁSZLÓ SZABÓ z Galanty a miestny rodák JÁN LEŠŤAN GODA.

V piatok popoludní sa oslavy znovuzaloženia Sarvaša začali v Slovenskom spoločenskom dome, kde predseda Slovenskej samosprávy v Sarvaši Tibor Móťan otvoril výstavu malieb miestnej rodáčky Judity Šinkoviczovej. Ešte v ten istý deň sa uskutočnilo stretnutie so slovenskými spisovateľmi a básnikmi. Besedu viedol riaditeľ Slovenského inštitútu Budapešť Karol Wlachovský.

V starom evanjelickom kostole

Ústredné oslavy sa začali v sobotu ráno symbolickým príchodom osadníkov na voze pred Starý evanjelický kostol, pričom pochod sprevádzal slávnostný hlahol zvonov zo všetkých sarvašských kostolov. Sarvašania, hostia a príbuzní vyšli pred domy, aby sa pokochali v krojovanom sprievode. Pred kostolom sa konal promenádny koncert Dychového orchestra Maďarskej armády z Kaloče, Dychovej hudby z Popradu a sarvašskej dychovky.

V Starom evanjelickom kostole sa začali oslavy slávnostnou spomienkou. Parlamentný poslanec a predseda župného zastupiteľstva László Domokos povedal, že dobre pozdraviť je tak isto ťažké, ako dobre spomínať. "Spomedzi 75 osád Békešskej župy je Sarvaš jedným z miest, v ktorých by viacerí radi bývali a ktoré za uplynulých 280 rokov veľa urobilo za duševné pozdvihnutie celej župy," povedal L. Domokos.

Historik dr. Juraj Lovás pripomenul príchod prvých osadníkov. Po páde tureckej nadvlády barón Ján Juraj Harruckern privolal na terajšie územie mesta Slovákov. V roku 1722 prišla väčšia skupina Slovákov, ktorá 23. júla uzavrela osadnícku zmluvu so správcom Jánom Sporerom. Túto zmluvu si usadlíci zachovali, dodnes je uložená v Tešedíkovom múzeu. V zmluve sa uvádza, že usadlíci sú uvoľnení od platenia daní dva roky po príchode. Dovolili im postaviť mlyn. Na stavbu kostola im barón zabezpečil drevo, tak isto aj na stavby vlastných príbytkov, avšak v zmluve sa uvádza, že dolná časť domov musí byť z "lepenice".

Po historikovi sa ujal slova predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik, ktorý pripomenul obdobie Samuela Tešedíka (staviteľa kostola), keď sa Sarvaš dostal nielen do povedomia celého Uhorska, ale aj celej Európy. Tešedík tu založil prvú hospodársko-priemyselnú školu. "Dnes celá Slovač v Maďarsku s nádejou hľadí na toto mesto a na jeho slovenskú školu. Napriek nepriaznivému trendu zrýchlenej asimilácie v tunajšej škole narastá počet slovenských detí, dokonca budovu je treba rozšíriť a rekonštruovať. Na tento účel sme dostali veľmi významnú finančnú pomoc, bude to najväčšia národnostná investícia za posledné štyri roky," pripomenul predseda CSS.

V mene spriatelených miest účastníkov osláv privítal aj poslanec mestského zastupiteľstva v Poprade Milan Jurča. "Iba nedávno sa rozhodovalo o tom, ako má vyzerať pomník osídlencov. Zdalo sa, že najkrajší symbol bude tatranská žula na Dolnej zemi," povedal M. Jurča. Kameň našli pod Kriváňom, vrchom, ktorý je symbolom národnej hrdosti Slovákov. "Balvan sa potom vybral na tú istú púť, ako vaši predkovia pred dvesto osemdesiatimi rokmi." Na Dolnej zemi zas spod rúk umelcov vznikol pomník. Žula aj svojím výzorom pripomína usadlíkov. Má však aj odkaz pre budúce generácie. "Aby pohľadom na túto tatranskú žulu nezabudli na svoje korene a nezabudli na krajinu, odkiaľ prišli," pripomenul popradský poslanec. Po ňom sa ujala slova poslankyňa Národného zhromaždenia MR, primátorka Níreďházy Judit Csabaiová. Mesto má so Sarvašom spoločnú históriu, keďže Níreďházu založili Sarvašania. "Chcela by som sa poďakovať za tých 200 usadlíckych rodín, ktoré pod vedením Jána Petrikoviča pred 250 rokmi prišli do Níreďházy. Tam dostali pôdu, usadili sa a postavili sálaše, školu a kostol. Sarvašskí osadníci položili základy mesta," povedala primátorka. Ich pamiatka sa zachovala nielen v pamäti dnešných generácií, ale aj v soche v centre mesta, ktorá stvárňuje J. Petrikoviča.

Riaditeľka sarvašskej slovenskej základnej školy Zuzana Medveďová sa prihovorila slovami: "Patriť k slovenskej národnosti je pekná vec, ale znamená to dvojnásobnú úlohu a veľkú zodpovednosť. Na jednej strane milujeme svoje rodisko, na druhej strane nesmieme zabudnúť na to, že musíme naše deti učiť slovenčinu, aby nezanikol jazyk našich predkov. Som hrdá na to, že v našej škole z roka na rok rastie počet detí. Teším sa tomu, že obyvatelia Sarvaša chápu múdrosť vekov - že tu ľudia vždy žili v porozumení." Poprosila prítomných, aby si vypočuli program detí a aby v tichu kostola zohrial ich srdcia.

Pomník z tatranskej žuly

Pred Starým evanjelickým kostolom odhalili po bohoslužbe pomník. Sochárska kompozícia vyjadruje pôvod prisťahovaných Slovákov, osídlencov Sarvaša a ich 280-ročné spolužitie s maďarským národom v Karpatskej kotline. Tri kamene znázorňujú trojvršie, ktoré sa nachádza tak v slovenskom, ako aj v maďarskom štátnom znaku. Bronzová drapéria je potok, ktorý tečie z Tatier smerom na maďarské nížiny. Tvrdosť a stálosť žuly je symbolom húževnatosti slovenského národa a potokom unášané vlny sú symbolom roztratených Slovákov vo svete. Podoba oltárneho kameňa vyjadruje náboženské súvislosti príchodu Slovákov do Sarvaša. V bronzovej časti na oltárnom kameni sa nachádza reliéf úvodnej strany z Tranoscia a menoslov 34 rodín - prvoosídlencov. Padajúca časť vody je vyjadrená realistickou bronzovou drapériou. Na ústrednej strednej ploche sa nachádza dvojjazyčná informácia o pomníku.

Odhalenie pomníka

Primátor Sarvaša Michal Babák vo svojom príhovore vyzdvihol schopnosť tamojších ľudí začať vždy znovu. "Sarvašania - ako všetci jednoduchí ľudia - tak ako oddelia plevy od obilia dokážu rozoznať falošné od pravdivého, cenné od necenného, vždy hľadajú pekné a dobré," povedal primátor. M. Babák spomenul aj slávne sarvašské osobnosti, medzi nimi S. Tešedíka. "Po 280 rokoch želám, aby naše mesto fungovalo, naďalej rástlo," podotkol primátor, ktorý sa poďakoval spriateleným mestám za ich pomoc pri získaní kameňa, ako aj každému, kto sa pričinil o uskutočnenie slávností.

Štátny tajomník kancelárie predsedu vlády Imre Szekeres privítal účastníkov aj po slovensky. V mene vlády sa poďakoval, že sa mohol zúčastniť na takom podujatí, kde oslavujú pokojné spolunažívanie. "Pred 280 rokmi rodiny, ktoré sa sem nasťahovali, vytvorili mesto, ktoré sa stalo kultúrnym centrom Dolnej zeme a pomenovali ho Aténami na brehu Kereša. Je to zvlášť oceniteľné už aj preto, lebo mesto vyrástlo na pustatine. Cez Sarvaš viedla hlavná cesta, ktorá spájala východnú a západnú časť Uhorska. Most cez Kereš dal mestu zvláštny význam, stalo sa spojivom medzi dvomi časťami Uhorska. V tom čase bol Sarvaš stredom Uhorska, o čom svedčí aj veterný mlyn v meste. Hoci turecká nadvláda skoro pochovala dovtedy dôležitú dolnozemskú osadu, po jej potlačení sa tu začal nový život. Ako to odznelo v kázni: začal sa tu nový život s novou históriou a novými ľuďmi. Táto história a tento nový život sú vlastne románom," povedal štátny tajomník. V priebehu histórie sa viacerí pričinili o preslávenie mesta. Spomenul, že v Sarvaši pôsobí najúspešnejšia slovenská škola v Maďarsku. Podarilo sa tu vybudovať plynulo sa rozvíjajúce mesto. História mesta a aktívna práca Slovákov dokázali, že trvalá práca má budúcnosť. "Považujte tento pamätník a pamäť svojich predkov natoľko za svoje, ako mesto cíti za svoje uplynulých 280 rokov," vyzval I. Szekeres.

Účastníkov osláv pozdravil aj splnomocnenec vlády SR pre zahraničných Slovákov Claude Baláž, ktorý vyzdvihol, že uplynulo už veľa všedných i sviatočných dní odvtedy, ako osadu Sarvaš-Halom osídlili Slováci. Rozľahlé priestory nekonečnej roviny sa stali novým domovom pre Slovákov z Novohradského, Hontského a Zvolenského regiónu. "Výročie Sarvaša je príležitosťou na vyjadrenie vďaky a úcty všetkým tým, ktorí sa pričinili o rozvoj mesta. Ich mená sú zachované aj na starých hroboch cintorína," poznamenal C. Baláž. Po slávnostnom akte nasledovala letecká prehliadka Košickej vojenskej akadémie Biele albatrosy. Po nich upútal pozornosť publika kultúrny program v prírodnom amfiteátri. Okolo javiska boli postavené stánky jarmočníkov a stan pre verbovačov. V rámci osláv sa uskutočnilo aj pracovné rokovanie delegácií spriatelených miest. Večer sa konala tanečná zábava, na ktorej vyhrávali dychovky z Popradu a zo Sarvaša. Počas osláv 280. výročia znovuzaloženia Sarvaša otvorili v Tešedíkovom múzeu výstavy Lászlóa Szabóa a Jána Lešťana Godu, ako aj expozíciu pod názvom Dedičstvo ľudového umenia.

(ef)

obsah | svět - svet