Slovenské dejiny nemeckým perom

Ak vedecká práca osvetľuje tému všeobecne zaujímavú i dráždivú, ak prináša nové fakty nielen pre kolegov z vedeckých kruhov, ale i novoosvetlené súvislosti pre laikov, je jej miesto v knižniciach i v kníhkupectvách dvojnásobne patričné.

Tou témou (a tiež titulom) je Slovensko a Hitlerova východná politika, s podtitulom Hlinkova slovenská ľudová strana medzi autonómiou a separatizmom 1938 - 1939. Ako dizertačnú prácu ju spracoval popredný nemecký historik Jörg K. Hoensch ešte pred štyridsiatimi rokmi, a nedávno ju v prvom slovenskom preklade vydala VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied (preklad Kristína Čaplovičová). Historici poznajú titul z nemeckého originálu, teraz smeruje aj k laickej verejnosti.

Slovenská historická veda nemá dosiaľ pentanta k tomuto dielu, hoci skúma napäté obdobie našich národných dejín. Autor v ňom sleduje predovšetkým vnútropolitický vývoj Slovenska v ČSR; formuloval, pomenoval ciele nacistickej politiky voči ČSR a Slovensku zvlášť. Historici Dušan Kováč i Ľubomír Lipták majú priam citovo podfarbené osobné spomienky na rozhovory s Jörgom Hoenschom, no napospol oceňujú precízny vedecký prístup svojho kolegu. Ten koncízne čerpal z prameňov a archívnych materiálov, ktoré študoval v Nemecku, u nás, v Čechách v Poľsku, napriek ťažkostiam s "otváraním dvier" do archívov, a tiež študoval dostupné zdroje za oceánom (Kalifornia). Jeho orientácia na históriu politických a diplomatických zápasov v stredoeurópskom priestore azda súvisí s faktom, že Hoensch (1935 - 2001) sa narodil v Bruntáli na severnej Morave, otcovské rodinné korene siahajú na Spiš (po druhej svetovej vojne sa rodina musela vysťahovať do Nemecka). Zároveň však zdôrazňujú, že Hoensch je historikom, ktorý sa dokázal povzniesť nad bolestné nánosy udalostí, ktoré tragicky poznačili naše dejiny. V súpise jeho vedeckého diela sú štyri knihy - štúdie, venované histórii Slovenska.

Generácia, ktorá prežila pohnuté časy našej nedávnej národnej histórie, i tie čo prišli po nej, majú teraz v rukách dielo, napísané len s krátkym odstupom od predmetných udalostí. To však umožnilo autorovi čerpať nielen z archívnych, ale i živých zdrojov. Historici považujú toto dielo za dostatočne vyčerpávajúce. V týchto súvislostiach si kladú otázku, nie vedeckú, ale skôr rečnícku, smerujúcu k čitateľom: Ako budú vnímať rozdiely v dôraze nemeckej a slovenskej historiografie?

ĽUBICA SUBALLYOVÁ, PRAVDA

obsah | svět - svet