Slovenskí Rómovia sú európska katastrofa

Novorodenec je obrazom dramatického vývoja na Slovensku. Pol milióna "Cigánov vegetuje beznádejne" - čo je pravdepodobne najväčšia sociálna katastrofa v Európskej únii. Píše vo fíčri o postavení slovenských Rómov rakúska tlačová agentúra APA.

Čísla sú alarmujúce: 500-tisíc Rómov (ktorých nevolajú len Rómovia, ale aj Cigáni) žije v súčasnosti na Slovensku, čo je približne desatina všetkých obyvateľov. Vo väčšine rómskych osád je nezamestnanosť až sto percent. "Momentálne vyrastá už druhá generácia Rómov, ktorá nepozná zamestnanie," vysvetľuje diecézny riaditeľ cirkevnej a charitatívnej organizácie Caritas v Spišskej Novej Vsi Peter Maľučký.

Tento sociálny prepad má príčiny v zmene systému z komunizmu na demokratickú štátnu formu. Počas totalitného režimu mala minimálne mužská časť Rómov zamestnanie a tým aj minimálny kontakt s "bielymi", ako "Cigáni" označujú Slovákov. Po zamatovej revolúcii v roku 1989 sa Rómovia strácajú z verejného života.

V 90. rokoch za vlády Vladimíra Mečiara boli etnické menšiny "zavalené sociálnou pomocou". Za hlavu sa platilo až do 20-tisíc korún, tých málo Rómov, ktorí chceli pracovať však zostávalo pred zatvorenými dverami firiem. "Cigáni" boli nežiaduci. No Slovensko si nemohlo dovoľovať dlho takýto luxus.

Premiér Mikuláš Dzurinda presadil v rokoch 1998 a 2004 drastické krátenia sociálnych výhod. Následok: vo februári 2004 došlo k veľkým nepokojom na východe Slovenska. Rómovia reagovali na rozhodnutie vlády rabovaním a násilnými stretmi s políciou.

"V súčasnosti je tu pokoj, ale to sa môže každú chvíľu zmeniť," robí si starosti Maľučký. Aká beznádejná je situácia vie aj pracovníčka Caritas Felicitas Filipová z rakúskej metropoly Viedne. "Útulky a detské domovy sú plné rómskych detí, matky sa nestarajú o svojich potomkov," objasňuje pre rakúsku agentúru Filipová.

Prídavky na jedno dieťa, ktoré platí na Slovensku štát, sú 540 Sk. Od troch detí viacej dostáva rodina približne 5-tisíc Sk. Priemerná mesačná mzda na Slovensku je pritom 11-tisíc Sk a na štrukturálne slabom východe len 8-tisíc Sk, píše ďalej APA. Bývanie je čoraz drahšie, ceny benzínu sa vyšplhali na rakúsku úroveň.

V tejto napätej situácii je na dennom poriadku alkoholizmus a kriminalita. Zo strany Európskej únie požadované pracovné programy nemajú takmer žiaden účinok. "Musíme ich znovu naučiť pracovať," domnieva sa Maľučký. Podľa neho štát nevyužíva dostatočne financie z únie.

Rómske dievčatá porodia v priemere v 15 rokoch svoje prvé dieťa. Nasleduje ďalších päť až deväť potomkov. Rodinné klany s 50 členmi nie sú žiadnou výnimkou. Bývajú v chatrčiach, kde ich pred dažďom, vetrom a snehom chráni niekedy len papierová strecha. Kanalizácia nie je takmer nikde a ojedinele majú elektrinu a tečúcu vodu. Maľučký požaduje aj väčšiu zainteresovanosť cirkvi: "Čo nám pomôže misionárska práca v Afrike, keď to u nás vyzerá takto."