Svetové festivaly slovenskej mládeže

Myšlienka poriadať festivaly slovenskej mládeže vznikla na pôde Svetového kongresu Slovákov (SKS), keď sa jeho predstavitelia zamýšľali nad závažnými otázkami hodnotových orientácií nastupujúcej krajanskej generácie. Do popredia sa dostávali otázky: Aká je naša mládež? Kde stojí naša zahraničná mladá generácia? Uvedomuje si svoju zodpovednosť a úlohu v práci za národ? Čo má stredná generácia s ňou spoločné? Tieto problémy sa stávali neodkladnými a Predsedníctvo SKS vyhlásilo na svojom zasadnutí 20. októbra 1979 v Montreali rok 1980 za Rok slovenskej mládeže. Jeho vyvrcholením sa mal stať 1. Svetový festival slovenskej mládeže 4.- 10. augusta 1980 vo Waikreiburgu pri Mníchove. Účelom 1. Svetového festivalu slovenskej mládeže bolo vytvoriť príležitosť, aby sa mladí slovenskí ľudia z celého sveta stretli, aby si medzi sebou pohovorili o sebe, o svojom postoji voči národu, z ktorého vzišli, aby si vypočuli svedectvá starších a aby skúmali podmienky dialógu a spolupráce s generáciou starších.

Na festivale sa teda mali riešiť otázky generácií v časopriestore, ktorý obsiahol celý svet, teda slovenské komunity vo svete, avšak jeho osobitosťou bolo, že sa obracal ku krajine predkov, bez možnosti realizácie podujatia na Slovensku.

Aký bol prvý festival?

Otvárací prejav predniesol Štefan B. Roman, legendárny predseda SKS, ktorý okrem iného povedal: "Prvý svetový festival slovenskej mládeže nadväzuje na krásnu, bohatú a významnú tradíciu mládeže v slovenských dejinách. Buďme hrdí, že týmto festivalom vstupujeme do brázdy, ktorú začali orať mladí bernolákovci, mladí štúrovci, príslušníci hnutia mladého Slovenska v rôznych obdobiach našich dejín. V našich dejinách to bola vždy mládež, ktorá bola iskrou života, ktorá prinášala nové nadšenie, nové myšlienky a novú vieru v lepšiu budúcnosť Slovenska. Keby dnes svet nebol rozdelený tak ako je, tento festival mohol byť na Slovensku."

A krajanská mládež v Manifeste odpovedala: "Náš prvý festival v slobodnom svete vyznel ako manifestácia viery mládeže v právo národa na jeho slobodný a samostatný život v rodine rovnoprávnych národov v zjednotenej Európe. Slovenská mládež sa stretla na európskej pôde, aby sa utužila v národnej demokratickej spolupatričnosti, oboznámila sa s históriou a kultúrou svojho národa, aby sa vzájomne poznala, zblížila a spoločne radovala v športe, piesni a tanci." Už na prvom festivale dostali priestor kultúrne podujatia, výstavy, besedy. Účastníci stretnutí približovali návštevníkom život jednotlivých komunít zahraničných Slovákov v Amerike, Kanade. Nasledoval deň, ktorý patril problematike slovenskej mládeže na celom svete, ďalej tzv. európsky deň, dialóg generácií a vyvrcholením festivalu boli služby božie. Svätú omšu slúžil otec biskup Dr. Dominik Kaľata za koncelebrácie viac ako 25 slovenských kňazov z rôznych končín sveta.

Prvý svetový festival vyvolal záujem krajanskej mládeže, ktorá však videla svoje postavenie vo svete inak ako generácia pred ňou. Dr. Vladimír Bútora, tajomník Komisie mládeže SKS o tom píše takto: " My, mladí, sa úplne integrujeme s tunajšou spoločnosťou. Našu úlohu vidíme v tom, že sa zapojíme do celosvetového mierového hnutia, ktoré vedie k oslobodeniu národov spod nadvlády akejkoľvek mocnosti a ktoré vedie k zaručeniu všetkých ľudských práv. Svoju účasť na tomto hnutí chceme využiť na poukazovanie práv slovenského národa."

II. a III. Svetový festival slovenskej mládeže sa uskutočnil v Mount Avir Lodge, Mount Pocono v Pennsylvánii v USA. Voľba dejiska festivalu mala pripomenúť potomkom, že je to zem posvätená prácou vysťahovalcov, ktorí prišli do USA za slobodou a väčším kusom chleba, ktorý im rodná vlasť nevedela poskytnúť.

Vo Waldkreiburgu bolo tisíc účastníkov, na III. festivale do 3000 účastníkov z Južnej Ameriky, Austrálie, Kanady, Európy a Spojených štátov. Prezident USA Ronald Reagan, ministerský predseda Kanady Brian Mulroney zaslali účastníkom festivalu pozdravy. Prezident Reagan zdôraznil vo svojom posolstve, že americkí Slováci patria do bohatého etnického spektra, ktoré je veľmi dôležité pre silu a životaschopnosť USA. Zdôraznil: "Váš festival je symbolom bohatých tradícií zeme vašich predkov, ako aj vyjadrením vašej odovzdanosti princípom a ideálom, na ktorých je založená aj táto krajina." V závere vyjadril solidaritu so Slovákmi na celom svete v ich odvážnych snahách zabezpečiť ľudské práva a uchrániť národnú svojbytnosť. Pestrý festivalový kaleidoskop sa skladal z množstva kultúrnych podujatí, výstav, športových súťaží. Svätú omšu byzantského obradu celebroval biskup Michal Rusnák a spolu s ním do 30 duchovných.

IV. festival sa konal pod názvom Zoči - voči Slovensku v rakúskom Semmeringu v roku 1989. Na rakúskej strane Dunaja stáli účastníci festivalu. Stáli a hľadeli na Slovensko, v rukách horiace sviece, ktoré zapaľovali srdcia. A prišli i Slováci spoza "železnej opony", nie však zo Slovenska. Ešte nie. Prišiel folklórny súbor Studienka zo Santova v Maďarsku. Prišiel. Jeho úspech bol nebývalý. V kultúrnych programoch nechýbali vernisáže, hodnotenie literárnych súťaží, pódiové diskusie, vystúpenia folklórnych súborov.

Festival sa niesol už v znamení Slovenska, ktoré bolo nadosah, ale predsa nedostupné. Železná opona sa však odchyľovala i zo slovenskej strany. Slovensko pozdravilo festival posolstvom, z ktorého vyberáme: " Pozdravujeme vás zo Slovenska na vašom festivale. Sme radi, že nezabúdate na svoju pôvodnú vlasť, združujete sa a stretávate. Tak udržiavate kolektívne spojivo so Slovenskom. Tešíme sa, že ste sa dokázali uplatniť v cudzine. Vaše skúsenosti zo sveta Slovensko už teraz potrebuje a veríme, že ich raz aj bude môcť využiť. Prechovávame uznanie voči krajinám, v ktorých teraz žijete a ktoré vám umožnili realizovať vaše schopnosti. Mnohí z vás prekonali tisíce kilometrov, aby sa zúčastnili na festivale. Demokratizáciu pomerov na Slovensku môžeme dosiahnuť len spoločným úsilím a vo vás vidíme spojencov v našom úsilí." Medzi podpismi nechýbali mená Kataríny Lazarovej, Hany Ponickej, Jána Čarnogurského, Františka Miklošku a ďalších odvážlivcov. Okolo šesťsto chlapcov a dievčat často aj so sprievodom rodičov, ba neraz i starých materí či starých otcov, v alpskom prostredí Semmeringu prežilo týždeň plný vzruchu, mnohých radostných stretnutí, nových priateľstiev, ale aj nových poznatkov o histórii slovenského národa, jeho kultúrnom dedičstve, o hodnotách a krásach slovenskej prírody, o slovenskom umení a vede. Spoločenský úspech podujatia bol obrovský.

IV. festival pozdravil sám prezident hosťujúcej krajiny dr. Kurt Waldheim, ministerka školstva, vedy a športu Dr. H. Havlicková, ale aj štátny minister kultúry Kanady G. Weiner, ministerka informácií Kanady L. O. Munroová, minister mládeže a športu J. Charest, ministerka imigrácie B. MacDougallová, najvyšší politickí predstavitelia provincií Alberty, B. Columbie, Quebecu, Nového Brunswicku, Manitoby, Ostrova princa Eduarda, guvernéri amerických štátov Illinois, Ohio, Kalifornia, Pensylvánia, osobne prišiel pozdraviť slovenskú mládež rakúsky spolkový minister pre vedu a výskum Dr. E. Busek, ktorý dokonca prehovoril pár slov i po slovensky. Pozdravy poslali slovenské fraternálne organizácie a spolky nielen z USA a Kanady, ale i z Brazílie, Argentíny, Austrálie a ďalších krajín.

Po roku 1989 sa festivaly už konali na Slovensku čím sa vyplnila dávna túžba ich organizátorov.. Organizovala ich Matica slovenská.

Martin hostil slovenskú mládež zo sveta i domova v rokoch 1992, 1995 i na sklonku 20. storočia v roku 1998.

Autorka je zástupkyňa raditeľa Domu zahraničných Slovákov